Folklórna skupina Zelený veniec v Ečeri, ktorá pracuje pod záštitou Ečerského folklórneho spolku Zelený veniec, v súčasnom zostavení sa založila vyše 20 rokov, v roku -1999-, s cieľom zachovať dedičstvo a pestovať tradície staroslávnej ečerskej tanečnej skupiny. Oduševnená mládež pri príležitosti 300. výročia znovuzaločenia osady obnovila pôvodnú slovenskú ečerskú svadbu, ktorú predviedla vo svojráznej starodávnej štvrti obce. Pokračovaním programu, usporiadaného pri slávnostnej príležitosti, organizátori sa zaviazali zachovávať slovenské tradície a napredovali v pestovaní slovenského dedičstva, následkom čoho slovenský verejný život na Ečeri prežíva renesanciu. Folklórny spolok ráta vyše 200 členov, medzi ktorými je veľa dynamických, mladých ľudí. Folklórny spolok Zelený veniec počas svojej rôznorodej činnosti na poli zachovávania tradícií obohacoval ečerskú a celomaďarskú slovenskú kultúru nasledovne:
Na poli ľudového tanca:
V spolku prebieha práca so 4 vekovými skupinami:
Tanečná skupina škôlkárov: v oboch materských školách v rámci krúžku prebieha výuka slovenských tancov pre školkárov ktorým je vyše ako 40.
Mládežnícka tanečná skupina: do týždňa raz majú nácviky v kultúrnom dome, 6 párov.
Tanečná skupina dospelých: 16 členná skupina šíria po celej krajine a tiež v zahraničí domácu slovenskú tanečnú kultúru.
Tanečná skupina 25 členná Petruška: členovia patria k novozaloženého ečerského tanečného súboru, a dodnes s mladistvým elánom pestujú slovenskú tanečnú kultúru.
Každý člen tanečnej skupiny má vlastný ečerský kroj, ale folklórny spolok dbá aj o to, aby nezabudlo ani na starodávny ľudový odev. Pre členov tanečnej skupiny dali ušiť príznačný mužský a ženský odev z konca 19. storočia a dali vyšiť aj ženské šlinguvané podkontík ručníky.
Okrem toho tance rôznych regiónov tanečníci predvedú v náležitom kroji.
Tanečné skupiny popri kultúrnych programoch v Ečeri, navštevujú aj župné, celoštátne a zahraničné podujatia.
Vystupovali v nasledujúcich lokalitách: Agárd, Albertirsa, Alkár (Mátraszentimre), Banka, Bekešská Čaba, Budaörs, Budapešť ( Budai Vigadó, Lánchíd Fesztivál, Duna Palota, Divadlo Gózon Gyula, Angyalföld, Belváros, Cinkota, Erzsébetváros, Flamenco Hotel, Józsefváros, Margit-sziget, Pestlőrinc, Rákoskeresztúr, Rákoskert, Terézváros, Újbuda), Buják, Čemer, Čorváš, Dabaš-Sára, Gerendáš, Gödöllő (Gedelov), Gyömrő (Demrov), Harkány, Išaseg, Kalocsa, Kartal, Kálló, Kerepeš, Kétsoprony, Kóspallag, Maglód, Malá Tarča, Malý Kereš, Nagykáta, Monor, Mlynky (Pilisszentkereszt), Níža, Nové Mesto pod Šiatorom-Baňačka, Peterka (Péteri), Piliš, Pusztazámor, Ráckeve, , Rétšág, Santov (Pilisszántó), Sarvaš, Slovenský Komlóš, Szomolya, Šámšon, Tápiószecső, Tárnok, Telekgerendás, Újhartyán, Úri, Veľká Tarča, Vacov, Vecsés (Večíš), Veňarec, Veresegyház, Üllő (Ilov).
Zahraničné vystupovania: Chorvátsko: Rijeka, Nemecko: Bad Nenndorf, Slovensko:Cabaj-Čápor, Detva, Drnava, Salka, Trebišov, Malá Trňa, Slovenské Nové Mesto, Zvolenská Slatina-Slatinský jarmok, Poľsko: Legnica, Rynka, Kliszowia, Rudnej, Gluszycy, Rakúsko: Viedeň, Ukrajna :Zakarpatska.
Ukážka zo slovenského repertoáru tanečného súboru: Ečerská svadba, Staroečerské slovenské tance, Ečerské slovenské detské hry, Ečerský verbunk, Tance z Maglódu, Kerestúrske slovenské tance, Békéšske tance, Horehronské tance, Pilíšske fašiangy, Frišká, Strofické tance zo Spiša a Šariša, Zemplínske slovenské tance, Valčík z Kerestúru, Polka, Medzihorské tance, tance z Bídoviec.
Náboženský život: Ečerský folklórny spolok Zelený veniec zozbieral pradávne slovenské modlitebníky a spevníky, a zapísal charakteristické ľudové náboženské piesne, ktoré sa naučila aj mladšia generácia, príslušníci ktorej pri príležitosti cirkevných sviatkov si hrdo oblečú starodávny kroj. V ečerskom kostole z iniciatívy spolku opäť začali spievať náboženské piesne v slovenskom jazyku.
V roku 2005 bola vysvätená socha Panenky Márie, ktorá kedysi stála v chotári dediny a ktorú zbúrali počas vojny. O dva roky neskôr došlo k vysviacke slovenskej kaplnky pred starostovským úradom,a neskoršie bola postavená kaplnka Sedembolestnej Panne Márii a most Prážskeho Jezulátka.
Rekonštrukciu tých sakrálnych miest koordinoval folklórny spolok. Členovia folklórneho spolku oživili a každý rok dvojjazyčne (po slovensky a maďarsky) konajú hľadanie nocľahu pre Svätú rodinu.
Školstvo: Na Ečeri žiaľ veľmi skoro (tesne po prvej svetovej vojne) zrušili výučbu slovenského jazyka v škole. Teraz v materskej škole a základnej škole v rámci krúžku ľudového tanca zachovávanie jazyka napomáha výúčba nariekaniek a ľudových piesní.
Činnosť na poli kultúry: Ečerský folklórny spolok Zelený veniec je zaviazaný zachovávaniu národnostnej kultúry. Uverejňuje rôzne publikácie, organizuje gastronomické podujatia, zbiera predmetnú kultúru, a tiež z roka na rok usporiada slovenské národnostné programy.
Publikácie (dvojjazyčné): Ečerská svadba. 2002, Historia Domus Ecseriensis. 2004, Starodávny Ečer. 2007, Takto varila starká. 2009, Klenoty našej doliny. 2016, Od Michala do Jura. 2018.
Gastronomické podujatia: Sladká sobota, tradičná zabíjačka, zbieranie a súťaž slovenských tradičných jedál.
Zachovávanie predmetnej kultúry: Vytvorenie pamätného parku na cintoríne zo starých náhrobníkov, výpis súťaže fotografií na tému „Kultúrne dedičstvo Ečeru”, vytvorenie oblastného domu a inštalácia národopisnej zbierky, ktorej práce sa zúčastnila takmer celá dedina. Obyvatelia dediny s radosťou venovali do zbierky svoje starostlivo ochraňované vzácné skvosty. Spoločne vykonaná práca posilňovala slovenskú identitu Ečeranov.
Pravidelné programy: Oblastný dom v Ečeri funguje ako spoločenský priestor, slovenské programy spestrujú národnostný život Ečeranov: usporiadanie dňa Grassalkovicha, rozprávky v deň Jozefa, mládežnícky tanečný dom, slovenská tanečná zábava pre deti, oberačková zábava, stavanie májov, usporiadanie gastronomických programov, velkonočných a vianočných programov, kvetový koberec na Božie Telo.